V našej škole venujeme integrovaným žiakom veľkú pozornosť. V školskom roku 2011/2012 máme spolu 245 žiakov, z toho počtu je 32 žiakov integrovaných /začlenených/. S poruchami učenia 20 žiakov   a 12 žiakov s mentálnym postihom. Uvedomujeme si, že iba individuálny prístup a  IVV plán prispôsobený každému takémuto žiakovi môže zlepšiť ich vzdelávacie výsledky, ich prístup k škole a k plneniu si školských povinností. Aj integrovaní žiaci potrebujú zažiť pocit úspechu a radosti z výsledkov svojej práce. To je možné iba vtedy, ak sa škola prispôsobí ich možnostiam a schopnostiam a učivo sa v ich IVV plánoch zmení tak, aby boli schopní  ho zvládnuť. A nejde len o vyučovanie - začlenení aj bežní žiaci musia sa učiť spolu komunikovať, rešpektovať sa,  navzájom sa podporovať,  povzbudzovať a pomáhať si.   To je celý zmysel integrácie !  Na prvý pohľad sa to zdá jednoduché, ale ,,odborníci,, na integráciu vzdelávanie týchto žiakov tak skomplikovali, že v školách je z integrácie jeden veľký chaos a všetko sa zakrýva iba množstvom papierov. Hlavne pri integrácii žiakov s mentálnym postihom. Mnohokrát  nie je na prvom mieste dieťa. Dôležitý je aj  normatív na integrovaného žiaka, lebo má z neho prospech škola  a prehnaná byrokracia okolo integrácie - v tej sa zase vyžívajú rôzne kontroly.   A školy často integrujú, aby mali viac peňazí,  píšu a papierujú, aby uspokojili kontroly. A kde je integrovaný žiak - často /nie vždy a v každej škole/ sedí bokom v poslednej lavici, je tam za hlupáka, rodičia sú nešťastní, dieťa je nešťastné, málokedy sa mu niekto povenuje, školu nenávidí, zažíva v nej iba pocit hanby,  neúspechu,  poníženia a  samozrejme v nej  často chýba.  A učitelia - robia čo sa dá a snažia sa v tomto zmätku nejako zorientovať.  

V integrácii je bohužiaľ veľa nejasností, chaosu a omylov. Predstavy tých, ktorí tvorili legislatívu k integrácii, sú veľmi často nereálne a neuskutočniteľné. Preto učitelia v školách musia experimentovať a prispôsobovať integráciu reálnemu životu v škole a potrebám žiakov.  

Niekoľko zásadných problémov integrácie detí s mentálnym postihom:

Predovšetkým -  neodporúča sa integrovať v bežnej triede dieťa s mentálnym postihnutím, lebo to spôsobuje neriešiteľné problémy pri organizácii vyučovania v danej triede. To sa dočítate v legislatíve aj v odporúčaní štátnej školskej inšpekcie. Ale čo potom s takými žiakmi, keď ich reálne v škole máme? Jednoducho ich začleniť musíme a vtedy začnú spomínané problémy s organizáciou vyučovania. Veľké problémy! Takýto žiak alebo žiaci  sa majú  učiť podľa osnov špeciálnych škôl. Čiže iné osnovy, iné predmety, iná časová dotácia na predmety, iné učebnice, niektoré predmety vôbec nemajú. Toto všetko zvládnuť nie že je ťažké, ale sa to jednoducho nedá!  /Alebo si povieme, že papier znesie všetko!/

Ďalším problémom je, že o integrácii v konečnom dôsledku rozhoduje rodič! Ak aj máte napríklad v škole špeciálnu triedu a máte aj špeciálneho pedagóga a  vzdelávanie v tejto triede odporučí žiakovi psychológ a ďalší odborníci, rodič povie nie a mentálne postihnuté dieťa bude naďalej v bežnej triede. A nebude v nej dokonca ani integrované, ak s tým rodič nebude súhlasiť! Rozhoduje rodič, ktorý niekedy nemá skončenú ani základnú školu.

Žiaci s mentálnym postihnutím by sa  nemali vzdelávať v bežných triedach, ale v triedach a školách na to určených a prispôsobených. Zveriť toto vzdelávanie do bežných škôl je zbavovaním sa zodpovednosti zo strany štátu  za vzdelávanie mentálne postihnutých detí. Ale ak sa už majú vzdelávať v bežných triedach, tak to treba zabezpečiť tak, aby to bolo možné z hľadiska organizácie vyučovania.

V bežnej triede nie je možné  dodržať hodinové dotácie podľa osnov špeciálnych škôl! Nechápem, ako si to niekto predstavuje! Napr. v 6.ročníku je integrovaný žiak alebo žiaci  s mentálnym postihnutím. Mali by sa asi vzdelávať podľa učebných osnov špeciálnej školy. Potom by nemali fyziku, biológiu, anglický jazyk, nemecký jazyk, geografiu, dejepis a pod.  Aj predmety ktoré majú, nesedia s hodinovými dotáciami rovnakých predmetov ostatných žiakov. Ako mu teda zostaviť rozvrh v bežnej triede? Čo bude robiť napr. cez vyučovanie týchto predmetov?  Nechápem, kto prišiel na to, že títo žiaci sa nemôžu napríklad učiť cudzí jazyk! Je veľa príkladov, že takýto žiak ide s rodičmi do Anglicka a dosť sa toho za rok z daného jazyka naučí. My mu však zabránime učiť sa v škole po anglicky, aj keď to chce a baví ho to! Sme jednoznačne presvedčení, že aj žiaci s ľahkým mentálnym postihnutím sa môžu učiť všetky predmety v bežnej triede, ale na primeranej úrovni. To je skutočne zmysluplná integrácia takýchto žiakov. Chce to len zdravý rozum, rozumieť a chápať deti a pedagogický takt. Presviedčajú nás o tom naše mnohoročné skúsenosti.

Pre začleneného žiaka je veľmi dôležitý jeho IVV plán! Musí byť žiakovi „ušitý,, presne na mieru, aby zodpovedal jeho možnostiam, vedomostiam a schopnostiam a zároveň, aby ho motivoval k lepším výsledkom. IVVP je stručný a v niekoľkých bodoch hovorí o tom, čo chceme toho žiaka v danom školskom roku naučiť. Stručne a jasne, nie rozsiahle všeobecné učebné plány, ktoré nič neriešia, iba pridávajú učiteľovi množstvo zbytočnej byrokratickej práce. IVVP plán sa robí na školský rok. Má vystihovať v danom predmete to podstatné, čo je pre žiaka dôležité. To najlepšie vie jeho učiteľ, ktorý žiaka pozná. Takýto IVVP plán má každý integrovaný žiak bez ohľadu na to, či sa jedná o žiaka s poruchami učenia alebo o žiaka s mentálnym postihom. Povinne IVVP plán robia učitelia matematiky a slovenského jazyka. V ostatných predmetoch len vtedy, ak to učiteľ považuje za potrebné!  V týchto predmetoch iba primerane prispôsobí obsah vyučovania možnostiam žiaka. Jeho postihnutie vždy zohľadňuje pri vyučovaní - pri výklade napr. robí iba časť poznámok, pri skúšaní  požaduje iba minimum vedomostí, primerané diktáty, previerky, zadáva mu primeranú domácu úlohu a pod. Nikdy neznižuje dôstojnosť žiaka, naopak snaží sa ho povzbudzovať a pozitívne motivovať. Pôsobí tak, aby ostatní žiaci chápali dôvod a význam individuálneho prístupu k integrovanému žiakovi.

Počas roka sa IVV plán môže upravovať podľa tempa a schopností žiaka. Na konci školského roka IVV plán učiteľ písomne vyhodnotí,   zhodnotí, čo sa podarilo splniť, prípadne čo sa nepodarilo a prečo. Takéto vyhodnotenie poslúži prípadnému novému učiteľovi v ďalšom školskom roku, aby vedel, ako začať pracovať s daným žiakom.

U žiakov s mentálnym postihom používa učiteľ na matematike a slovenskom jazyku učebnice špeciálnych škôl.  Ak si však učiteľ vie zdôvodniť, že pre žiaka bude prospešnejšie využívať iné učebnice, môže tak urobiť ! Dôležité je, aby to čo sa učí, bolo v súlade s jeho IVVP  a na prospech danému žiakovi !

U žiakov s mentálnym postihom nie je možné dodržať to, aby sa časová dotácia predmetov riadila podľa učebných osnov špeciálnej školy. Čo so žiakmi počas anglického jazyka, fyziky, geografie, chémie, biológie atď.! Čo budú vtedy robiť - sedieť a vyrušovať alebo si niečo kresliť, alebo ich pošleme von z triedy, alebo azda chceme, aby učiteľ, ktorý má v triede anglický jazyk, venoval sa aj dvom integrovaným žiakom s poruchami učenia podľa ich IVVP a zároveň aj učil dvoch integrovaných žiakov s mentálnym postihom /neviem síce čo, keď anglický jazyk nemajú mať - žeby napr. pracovné vyučovanie?/. Môžeme to požadovať, ale je to nerealizovateľné! Ak by sa to učiteľ skutočne snažil dodržať, tak jedine na úkor väčšiny bežných žiakov v triede, čiže by týchto žiakov diskriminoval. Pripomínam, že vzdelávanie integrovaných žiakov nesmie obmedzovať vzdelávanie ostatných žiakov v triede!!!

V našej škole vidíme riešenie jedine v tom, že integrovaný žiak s mentálnym postihom bude mať rovnaké predmety ako trieda, kde je začlenený. Sme presvedčení o tom, že aj títo žiaci sa môžu učiť všetky predmety na primeranej úrovni! Učitelia však musia v každom predmete zohľadňovať jeho postihnutie.  Inak sa to robiť nedá - alebo dá, ale iba na papieri! Sme povinní pracovať na prospech týchto detí, nie aby sme uspokojili kontroly, ktoré integráciu sledujú. Bohužiaľ kontroly často zaujímajú iba papiere. Preto som presvedčený, že veľa škôl  v skutočnosti robí integráciu mentálne postihnutých detí  iba na papieri. Celkove byrokracia v školstve v posledných rokoch veľmi rozbujnela a stáva sa pre kontrolné orgány často dôležitejšia ako žiaci samotní! Nás však zaujímajú predovšetkým deti, ich potreby, ich ťažkosti. Chápeme, čo je to pre dieťa byť vždy v škole neúspešným žiakom a chceme týmto deťom pomôcť.

Pri hodnotení a klasifikácii integrovaných žiakov /poruchy učenia aj mentálny postih/ musí učiteľ zohľadňovať ich postihnutie. Veľmi citlivo musí hodnotiť tak, aby bol žiak klasifikovaný len z toho minima učiva, ktoré ho chceme naučiť.  U týchto žiakov určite platí, že menej je niekedy viac! Učiteľ musí posúdiť, či skúšať viac ústne alebo písomne a snažiť sa viesť žiaka tak, aby aj on mohol zažívať pocit úspechu - ten úžasný pocit, ktorý ho poženie k novým cieľom a bude zlepšovať jeho vzťah k škole, k učiteľom a k životu samotnému! Hodnotenie týchto žiakov dostatočne riešia príslušné metodické pokyny.

Integrovaní žiaci /všetci/ dostávajú rovnaké vysvedčenia ako všetci ostatní žiaci! To má  zmysel nielen z hľadiska organizácie vyučovania, ale aj psychologického vplyvu na žiaka, že má rovnaké vysvedčenia ako ostatní! Takto sa dá citlivo v triede riešiť aj jeho inakosť - nie mu vždy pripomínať, že je iný, že sa iné učí ako ostatní, že má iné vysvedčenie ako iní žiaci, že on nemôže mať niektorý  predmet, aj keď by ho veľmi rád mal  a pod. O tom, že postupuje podľa individuálneho plánu, hovorí doložka na vysvedčení. Doložka vysvetľuje aj klasifikáciu začleneného žiaka. Učíme sa pracovať s integrovanými žiakmi     metódou pokusov a omylov. Inak sa nedá, lebo v tejto oblasti je dosť veľký  metodický chaos.

Integrovaný žiak by ,,nemal" opakovať ročník, pretože máme možnosť mu upraviť IVVP, ak ho nezvláda. Ale to neznamená, že nemôže opakovať ročník - môže, ak napríklad prejavuje málo úsilia, nespolupracuje s učiteľom, odmieta pracovať a pod.  Ak sa pedagogická rada rozhodne, že opakovanie ročníka bude žiakovi na prospech, tak bude opakovať ročník! V takomto prípade je prospešné to konzultovať so špeciálnym pedagógom, ale nie je to podmienka.

Integrovaní žiaci sú pravidelne osobitne hodnotení na klasifikačných a hodnotiacich poradách a vedie sa o tomto hodnotení osobitný záznam.

Verím, že takto môžeme urobiť veľký kus poctivej a zmysluplnej  práce pre žiakov s ľahkou mentálnou retardáciou. Naša prax ukazuje, že to takto chcú aj samotní začlenení žiaci a to je podľa nás to najdôležitejšie. A prax ukazuje aj to, že tí, ktorí vzdelávací systém pre nich vytvorili, mnohé veci nedomysleli!

PaedDr. Ladislav Juhás

riaditeľ školy

Slovenský dôchodkový systém je založený na troch pilieroch, ktoré bez rozpakov môžeme označiť ako hlinené. Prvý pilier predstavuje štátny dôchodok zo Sociálnej poisťovne.
Jeho výška sa určuje podľa počtu odpracovaných rokov a osobného mzdového bodu. Ten zodpovedá pomeru každoročného úhrnu ročných miezd pracovníka k ročnej priemernej
mzde v ekonomike. Kto zarobí mesačne priemerne 769 eur, bude mať za príslušný rok osobný mzdový bod vo výške 1,00. Počas obdobia materskej, vojenskej služby a iných
náhradných dôb sa berie do úvahy koeficient 0,300, čím v konečnom dôsledku systém doplácajú viacdetné matky, ktoré boli dlho s deťmi doma. Rovnako doplatia na systém ľudia, ktorí často boli práceneschopní.

Osobný mzdový bod za celé obdobie poistenia sa násobí aktuálnou dôchodkovou jednotkou, ktorá predstavuje v súčasnosti 9,8182. Inak povedané, zamestnanec s príjmom na úrovni priemernej mzdy v ekonomike si každoročne teoreticky vytvára mesačný dôchodok 9,81 eura. Pokiaľ sa samozrejme nezmení doterajší systém. Ak by niekomu vyšiel počas celého pracovného života vyšší osobný mzdový bod ako 1,25, bude sa mu pri výpočte dôchodku krátiť. Ak by niekto zarábal priemerne počas pracovného života 1,8 násobok mzdy v ekonomike, bude jeho osobný mzdový bod krátený o 14 % z rozdielu medzi 1,8 a 1,25. (1,8-1,25 = 0,55) 0,55 -14 % = 0,473. Dôchodok mu Sociálne poisťovňa vypočíta z z osobného bodu 1,25 plus 0,473 = 1,723. Do budúcnosti bude problém s dôchodkami zo Sociálnej poisťovne hlavne z dôvodu nepriaznivého demografického vývoja, t.j znižovania počtu detí, ktoré začnú po vstupe do pracovného života platiť sociálne odvody, ale aj predlžovanie veku dožitia sa.

Slovensko trápi aj nízky počet platiteľov poistného pre vysokú nezamestnanosť (cca 400 tisíc ľudí nemá zamestnanie) a nízke platy a mzdy, z ktorých sa odvody vypočítavajú. Nehovoriac o tom, že veľkú časť vybraných odvodov Sociálna poisťovňa musí odviesť do dôchodkových správcovských spoločností u sporiteľov, ktorí vo vidine vyšších a stabilnejších dôchodkov podpísali zmluvy s penzijnými fondmi. S dôchodkom nad 600 eur tak môžu reálne počítať iba máloktorí pracovníci, ktorí väčšinu svojho života pracovali v školstve. Mnohí pracovníci v školstve preto aj po vzniku nároku na dôchodok naďalej pracujú, čím si zvyšujú šancu na finančne lepšie zabezpečenie v starobe.

2. pilier: Od roku 2005 využilo možnosť sporiť si v dôchodkových správcovských spoločnostiach na dôchodok bezmála poldruha milióna sporiteľov. Dôchodkové sporenie zhromažďuje peniaze, ktoré majú slúžiť na financovanie staroby, pretože štát na to v budúcnosti nebude mať dosť zdrojov. Dôvodom je demografická kríza a znižujúci sa počet platiteľov odvodov do Sociálnej poisťovne v pomere k počtu poberateľov dôchodkov. Sporenie na dôchodok v penzijných fondoch ( DSS) však tento problém vôbec nerieši, pretože výška dôchodkovej renty je priamo závislá od objemu rokmi akumulovaného sporenia našetrených peňazí. Tie sa však v podmienkach zadlžených ekonomík čoraz viac podobajú roztápajúcej sa zmrzline v rukách malého dieťaťa. Príčinou je postupná strata ilúzií o tom, že štátne dlhopisy krajín eurozóny sú bezpečným prístavom pre investovanie konzervatívnych investorov. Stúpajúce riziko neschopnosti niektorých krajín splatiť svoje záväzky z vydaných dlhopisov sa prejavuje v rozširovaní nedôvery a strachu finančných spoločností, ktoré sa pred krízou až do roku 2008 predbiehali v nakupovaní štátnych dlhopisov. Veľkú perspektívu a nádej však neposkytujú ani európske akciové fondy, ktorých indexy sa za posledný polrok prepadli viac ako o 20 %. Výnosy bezpečných dlhopisov (napr. SRN) však už oslnivé nie sú vôbec, pretože sú nižšie ako inflácia, ktorá zdvihla za uplynulý rok ceny u nás viac ako o 4 %. Uchovať kúpnu silu peňazí odložených na financovanie staroby u nás nedokáže väčšina fondov DSS, ale ani fondov tzv. tretieho piliera dobrovoľného dôchodkového sporenia. To stratilo za uplynulý rok svoj lesk pre zrušenie daňových výhod u sporiteľov, čo sa však po voľbách v marci 2012 môže zmeniť. Analytici tiež márne upozorňujú, že DSS si za správu peňazí a iné služby účtujú oproti bežným podielovým fondom vysoké poplatky, ktoré požierajú beztak nízke zhodnotenie úspor dobrovoľného sporenia na dôchodok. Vyplácanie peňazí z dôchodkových fondoch sa uskutočňuje v podobe renty. Jej výška závisí od celkového objemu nasporených prostriedkov. Kúpna sila dôchodkových úspor úplne logicky hrdzavie v permanentnom zvyšovaní životných nákladov, ktoré rastú viac ako oficiálna inflácia. 

Masívne vyťahovanie peňazí z priebežného dôchodkového systému do súkromných penzijných fondov vytvára v Sociálnej poisťovni chronické deficity, ktoré sú vykrývané dotáciami zo štátneho rozpočtu. Úspory v DSS a DDS vyjadrené v percentách by mali aspoň držať krok s infláciou, čo však vo väčšine prípadov nedokážu. Dych však strácajú nielen pre zvyšovanie cien, ale aj pre nezodpovednú politiku mnohých štátov, ktorých dlhy sa už nedajú splatiť. Spoliehať sa na dôchodok preto musí každý sám. Niekto sa spolieha na dobrú intuíciu pri kúpe akcií, zlata alebo pôdy. Tradične najosvedčenejší koncept však dáva verejnosti významný ekonóm Pavel Kohout ako aj profesor Jan Keller z Českej republiky: Svoje budúce dôchodky si vozíte v detských kočiarikoch! Mať vlastné, dobre vychované a vzdelané deti, ktoré sa o Vás postarajú v starobe, je najlepšie dôchodkové sporenie.

doc. Ing. Ľuboš Pavelka, PhD.

Zdroj obrázka: stock.xchng

Vyklad paragrafu 61a 390/2011

Ide o dokument, ktorým sa budú riadiť všetky školy a je plný konkrétnych príkladov, aké by mohli pri aplikácii zákona nastať. Odporúčam všetkým, ktorí sa vďaka tejto novele dostali do problému, že im ich kredity nemali byť priznané, aby si tento dokument dôkladne preštudovali. Za najdôležitejší považujem odsek 10, pretože tento odsek narobil najviac problémov aj ľuďom na ministerstve školstva. Pre tých, ktorí sa cítia ukrivdení, je to veľmi dobrý argument na to, aby dokázali so svojou situáciou niečo urobiť. Som rád, že ministerstvo prostredníctvom krajských školských úradov takýto komentár poskytlo a vnieslo do sporných otázok konečne svetlo. Touto cestou sa chcem tiež ospravedlniť všetkým, ktorým som doteraz neodpovedal na ich otázky, pretože nesprávne interpretácie zamestnancov ministerstva školstva vo mne veľkým spôsobom nabúrali istotu, či mám vo svojich tvrdeniach pravdu. Dokonca som spolu s kolegom zo Slovenskej komory učiteľov začal pripravovať podanie na Ústavný súd SR, kde sme chceli požiadať o výklad problémového ods. 10 zákona 390/2011 Z. z. §61a. Vďaka novému komentáru je to už zbytočné. Dnes viem, že som v mnohých bodoch mal pravdu. Jediná vec, v ktorej som sám nemal jasno a ktorú som chápal nesprávne, boli kredity za rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky. U tohto štúdia som predpokladal, že bude tiež dôvodom na pridelenie 60 kreditov. Problematika rozširujúceho štúdia bola však v legislatíve natoľko komplikovane zadefinovaná a interpretovaná, že som sa sám nedokázal z tejto spleti chaosu vymotať. Tu som sa zjavne mýlil a za špeciálnu pedagogiku nebude možné získať 60 kreditov, pretože v dokumente, ktorý dnes dávam do pozornosti, sa píše: „Rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky je štúdium na splnenie kvalifikačného predpokladu na pôsobenie v špeciálnom školstve a s prihliadnutím na ustanovenie § 47 ods. 3 (predtým § 47 ods. 5) za toto štúdium nie je možné priznať kredity". Je mi ľúto, že toto štúdium nebude dôvodom na pridelenie kreditov a nepovažujem to za správne, ale dovolím si tvrdiť, že v tejto chvíli je to už jednoducho fakt, ktorý je podložený zákonom a neostáva nič iné, ako ho rešpektovať. Tu som presvedčený, že by súdne spory ani prípadne podanie na Ústavný súd, nedopadli priaznivo. Jediné, čo môže potešiť tých, ktorí absolvovali rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky, nezískali za ňu 1. atestáciu a k 31. 12. 2011 mali minimálne 5 rokov praxe, je to, že môžu do 31. 12. 2012 požiadať o vykonanie 1. atestácie bez toho, aby bolo od nich vyžadované splnenie podmienky 60 kreditov. Sám to považujem za slabú náplasť pre tých, ktorí museli počas štúdia vynaložiť obrovské množstvo energie, peňazí a voľného času, aby špeciálnu pedagogiku absolvovali. Zároveň boli títo ľudia oklamaní dvakrát, pretože v novembri 2009 startili nárok na získanie náhrady 1. kvalifikačnej skúšky a v januári 2012 im za toto štúdium nie sú pridelené ani kredity. Aj keď to určite mnohých sklame, ale som presvedčený, že v súčasnej situácii sa s tým už nedá nič robiť. Ak by však niekto prišiel s nejakým rozumným a reálnym návrhom, som ochotný sa ním zaoberať. Ale mne už jednoducho nápady došli.

Nedá mi však v súvislosti s cirkusom okolo zákona 390/2011 nezamyslieť sa nad určitými nepochopiteľnými skutočnosťami, ktoré so sebou prinieslo jednanie kompetentných na ministerstve školstva. Prečo s niečím tak dôležitým, ako je výklad tak problematického, sporného a závažného zákona, prišli až viac ako mesiac po nadobudnutí účinnosti zákona??? Zároveň sa zamýšľam nad tým, či bolo nutné realizovať množstvo platených školení k tomuto zákonu, ktoré však boli aj vďaka prednášajúcim plné nedostatkov a nepresných interpretácií??? Možno by bolo dobré zamyslieť sa aj nad tým, či by si kompetentní nemali vstúpiť konečne do svedomia, začať používať zdravý sedliacky rozum, vymeniť tých, ktorí sa už viackrát neosvedčili, pripravovať zákony, ktoré budú jednoznačné a ľahko čitateľné a prípadné platené školenia robiť až vtedy, keď budú mať vo veciach sami jasno!!!

Mgr. Ivan Dudáš

viceprezident SKU