Prečo podporujem petíciu...

Prečo podporujem petíciu ja:

· Nechcem byť LEN učiteľom, chcem byť UČITEĽOM, ktorý má v spoločnosti určité postavenie a tomu zodpovedajúce finančné ohodnotenie.

· Chcem učiť ešte lepšie a už ma nebaví počúvať: „Ešte nemôžeš mať interaktívnu tabuľu, lebo sme minuli veľa za tonery,“ „Strecha nám padá na hlavu, musíme najprv dať opraviť tú.“ Veď chcem tak veľa? Interaktívnu tabuľu a wifi v triede, kde učím 2 spojené ročníky? V 21. storočí?

· Vedomosti našich detí sú devízou tohto štátu, a preto ma hnevá, ak sa s nimi hazarduje (normatívy => klesajúca úroveň škôl, nedomyslené a uponáhľané reformy...)

· Unavuje ma strácať čas zbytočným a nezmyselným papierovaním, škrtaním, vypisovaním správ... Od prírody som praktik a moje vnútro sa prieči nelogickým veciam.

· Myslím si, že by sa dali veci robiť lepšie, ak by vláda načúvala učiteľom z praxe. Čo tak zamestnať namiesto jedného poradcu „poradenský tím“ zložený z učiteľov rôznych stupňov? Určite by to zvládli aj piati za honorár jedného a mnohé veci by vyzerali inak, počnúc integráciou žiakov až po Testovanie 9.

· Chcem mať možnosť dôstojne odísť do dôchodku, keď už budem cítiť, že svoju prácu nie som schopná vykonávať dostatočne dobre. Pri súčasnom trende začleňovania žiakov s poruchami správania, ktorých pribúda, je predpoklad, že ako 65-ročná už neustrážim triedu hyperaktívnych prvákov (alebo je práca uniformovaného úradníka náročnejšia ako moja?!?)

Čo ma teší a z čoho som smutná:

· Teší ma, že sa učitelia mobilizujú a že petícia nás mnohých spojila. Vďaka, Ľudo.

· Neteší ma, že ju mnohí vnímajú ako „petíciu za zvýšenie platu“. Neteší ma, že práve toto, „zvýšenie platu“, dokázalo spojiť veľkú časť učiteľov – je to dôkaz, že mnohým nezáleží na osude a kvalite školstva ako takej. (Napokon, koľkí sa zapojili do pripomienkovania zákonov či debyrokratizácie? ) Pre týchto učiteľov mám odkaz – vyššia mzda nie je zárukou kvality školstva (ani učiteľov samotných ) a tam hore to vedia. Preto musíme žiadať viac. Aj sami od seba.

· Teší ma, že stále viac a viac z nás sa odváži ozvať nahlas a vie sa obhájiť. Každý, kto chodil do školy, si myslí, že učiť vie, a preto si na učiteľov dovoľuje. Zabúda sa však na to, že práve vďaka tomu, že chodili do školy, sú mnohí tam, kde sú.

Neteší ma, že mnohí z nás si naďalej nevedia obhájiť svoju pravdu, svoju prácu pred verejnosťou a rodičmi. Neteší ma, že v mnohých prípadoch je to preto, že sa nás vedenie nezastane. Často je pre vedenie žiak (= peniaze) viac ako učiteľ. Nemali by sme zabúdať, že aj vedenie má obmedzené volebné obdobie...

Komentáre

Dagmar napísal:

31.08.2011 @15:17

Veľmi úprimný a rozumný článok. Zberali sme podpisy na Trojičnom námestí v Trnave a získali sme zaujímavé skúsenosti. Zaujali ma mnohí ľudia. Podpísali nám aj vysokoškolskí pedagógovia. V strednom, skôr mladšom veku. Zaujala ma pani, ktorá vedela, že petícia má byť podporená organizáciou. Tešilo ma, že môžem povedať – sme podporovaní SKU.
Niektorí to pochopili ako: Veru, však všetko je drahé. Aj tie pomôcky do školy…
Niektorí preplávali okolo a ani na nás nepozreli …
Niektorí boli akoby v tranze priťahovaní…Chceli vedieť, čo sa deje.
Rozkošní boli naši bývalí žiaci – z 3 sa jeden opakovane bránil podpisu. Vlastne náš nebol.
Starší nás hľadali už ráno…A prišli opäť. Dojalo ma to.

Odpovedať

Vyjadri sa aj ty!

Polia s hviezdičkou sú povinné pre pridanie príspevku.

Vaše meno*


Váš email

Nezobrazuje sa, Gravatar povolený

Váš web

Antispam ochrana*

Text príspevku*